Sorry, this entry is only available in Slovak.
Judikatúra aj tentoraz ukazuje, že vývoj práva neprebieha len v parlamente – výrazné posuny prichádzajú aj zo Súdneho dvora EÚ a cezhraničnej spolupráce medzi daňovými správami. Tento prehľad zhŕňa štyri kľúčové témy, ktoré majú dopad na poradenskú prax, nastavenie firemných procesov a priebeh daňových konaní.
1. Konečný príjemca príjmu vs. konečný užívateľ výhod
Praktický rozdiel, dôkazné štandardy a prečo ich nesmie podnikateľ alebo účtovník zamieňať.
Kým konečný príjemca príjmu (beneficial owner) je osoba alebo entita, ktorá má skutočný ekonomický prospech z prijatého príjmu a nenesie povinnosť príjem ďalej postúpiť, konečný užívateľ výhod je pojem z oblasti AML – teda fyzická osoba, ktorá v pozadí skutočne firmu ovláda alebo z nej profituje.
Hoci sa tieto pojmy často miešajú, majú odlišný účel aj následky. Pri určení konečného príjemcu príjmu ide o preukázanie nároku na nižšie sadzby dane, oslobodenie alebo zabránenie zneužitia právnych schém. Pri AML ide o transparentnosť vlastníckych štruktúr.
Finančná správa hodnotí každý prípad v celom kontexte – teda podľa rizikovosti transakcie, toku príjmov, ekonomickej substancie a aj podľa toho, či subjekty nezneužívajú daňové režimy.
Vysvetlené sú aj ukazovatele nízkeho, stredného a vysokého rizika – od transparentného podnikania až po schránkové štruktúry s odlevom ziskov do daňových rajov
2. Elektronická fakturácia a digitálne oznamovanie (ViDA)
Reforma, ktorá mení pravidlá vystavovania, prijímania a reportingu faktúr.
Reforma ViDA je jedným z najväčších presunov k digitálnej správe daní v EÚ.
Cieľom je zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu pre transakcie v rámci EÚ a postupné prepojenie na systémy daňových správ tak, aby sa údaje oznamovali takmer v reálnom čase.
Podľa materiálu sa Slovensko pripravuje na premenu fakturačných postupov v troch líniách:
- e-faktúra ako primárny formát (už nie PDF, ale štruktúrované dáta),
- povinné oznamovanie údajov správcovi dane pre stanovené typy transakcií,
- modernizácia pravidiel pre DPH v digitálnom veku, vrátane cezhraničných transakcií a režimu poskytovateľov platforiem.
Významným aspektom je aj to, že reforma má posilniť boj proti podvodom typu carousel, keďže správcovia dane dostanú údaje rýchlejšie a v jednotnom formáte.
Z pohľadu praxe pôjde o zmenu, ktorú musia rešpektovať nielen účtovníci, ale aj poskytovatelia softvérov, fakturačné systémy a interné workflow vo firmách
3. Judikát – vyrubovacie konanie
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR o tom, kam až môže ísť správca dane pri dokazovaní.
Jedným z kľúčových rozsudkov uvedených v bulletine je rozhodnutie NSS SR, ktorý riešil limity dokazovania vo vyrubovacom konaní.
Správca dane totiž nie je oprávnený „naprávať“ nedostatky zo starších štádií konania tým, že opakovane vyžaduje ďalšie dôkazy bez ohľadu na primeranosť.
Súd poukázal na to, že:
- dokazovanie má byť účelné a zamerané na podstatu veci,
- správca dane musí rešpektovať zásadu proporcionality,
- nemožno donekonečna predlžovať konanie ani požadovať dôkazy nad rámec toho, čo je potrebné na rozhodnutie.
Judikát tak stojí na strane práv daňového subjektu – ak správca dane nevie zdôvodniť svoj postup alebo prekročí medze dokazovania, rozhodnutie môže byť vyhodnotené ako nezákonné.
4. Medzinárodné dožiadania – judikatúrny vývoj
Ako prebieha výmena informácií medzi členskými štátmi a čo môže (a nemôže) správca dane.
Naprieč EÚ je čoraz dôležitejšia výmena informácií podľa nariadenia (EÚ) č. 904/2010.
Judikatúra, ktorú bulletin opisuje, sa venuje prípadu, keď správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu medzinárodného dožiadania.
Najvyšší správny súd analyzoval, či:
- bolo prerušenie odôvodnené,
- správca dane reálne požiadal o informácie v súlade s nariadením,
- a či dĺžka prerušenia nebola neprimeraná.
Záver judikátu je pre prax zásadný:
správca dane síce môže kontrolu prerušiť, ale len na čas nevyhnutný a iba za predpokladu, že medzinárodné dožiadanie má reálny dôvod a súvis s predmetom kontroly.
Daňové subjekty tak dostávajú jasný argument, že paušálne „vyčkávanie“ pod zámienkou výmeny informácií nie je prípustné
Judikatúra Súdneho dvora EÚ je dnes jedným z najdôležitejších zdrojov výkladu daňového práva. Formuje postupy správ, dopĺňa legislatívu a nastavuje limity, ktoré musí rešpektovať aj vnútroštátna prax. Daňové právo dnes formuje viacero síl naraz – legislatívne zmeny, európske iniciatívy, sprísnená spolupráca daňových správ aj rozhodovacia činnosť NSS SR a SD EÚ.
Pre prax to znamená jasný signál:
- dôkazné štandardy pri cezhraničných transakciách sa sprísňujú,
- procesné limity správcu dane sa vyjasňujú,
- digitalizácia postupne mení každodenné fungovanie účtovníkov a podnikateľov.
Dobré nastavenie interných procesov, dôsledná dokumentácia a sledovanie judikatúry sa tak stávajú jednou z najlepších ochrán pred konfliktom so správcom dane.
Ak potrebujete jednotlivé rozhodnutia preniesť do konkrétnych interných procesov alebo daňových konaní, radi vám s tým pomôžeme.
Spracoval: KLT AUDIT