Niekedy sa zdá, že daňová legislatíva kráča pomalým krokom – no potom príde Súdny dvor EÚ a jediným rozsudkom preusporiada to, čo odborná verejnosť považovala za isté. Obdobie september – október 2025 prinieslo výnimočne pestrú sériu rozhodnutí: od zdanenia dividend materských spoločností, cez nesprávne sadzby DPH a právo na opravu účtovných dokladov, až po faktoring, e-služby, spotrebné dane či cezhraničné dodania tovaru.

Každý z týchto rozsudkov rieši inú „kapitolu“ daní, no všetky spolu vytvárajú jasný obraz toho, kam sa európske daňové právo posúva – k väčšej presnosti, k dôslednejšiemu odlíšeniu ekonomických realít od formy a k posilneniu neutrality systému DPH.

V tomto prehľade prinášame najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré by mal poznať každý, kto pracuje s DPH, medzinárodným zdaňovaním, zodpovednosťou právnických osôb alebo spotrebnými daňami.

 

Vec Banca Mediolanum SpA C-92/94 až C-94/24

Zdanenie dividend prijatých materskou spoločnosťou inou daňou

Súdny dvor EÚ 1. augusta 2025 rozhodoval v spojených veciach C-92/24 až C94/24 Banca Mediolanum SpA, kde predmetom sporu boli prijaté dividendy, ktoré sa v Taliansku nezdaňovali daňou z príjmu právnických osôb (resp. max. 5 %, čím Taliansko argumentovalo súlad so Smernicou), ale 50 % bolo zdanenie / zdanených regionálnou daňou, čo Banca Mediolanum videla ako porušenie Smernice. Súd rozhodol, že:

Článok 4 Smernice 2011/96/EÚ o zdaňovaní materských a dcérskych spoločností bráni vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej členský štát, ktorý si zvolil systém oslobodenia/vyňatia, môže zdaniť dividendy, v rozsahu presahujúcom 5 % ich sumy, ktoré prijímajú finanční sprostredkovatelia so sídlom v tomto členskom štáte, ako materské spoločnosti v zmysle tejto smernice, od svojich dcérskych spoločností, ktoré sú rezidentmi iných členských štátov, vrátane prípadov, keď sa toto zdanenie uskutočňuje prostredníctvom dane, ktorá nie je daňou z príjmov právnických osôb, ale zahŕňa do svojho základu tieto dividendy alebo ich časť.

Viac… Rozsudok

 

Vec P GmbH C- 794/23

Doklad vystavený nezdaniteľným osobám so zlou DPH sadzbou

Súdny dvor EÚ rozhodol 1. augusta 2025 vo veci C-794/23 P GmbH, spoločnosti prevádzkujúcej vnútorné ihriská, ktorá na svoje vstupné uplatňovala základnú DPH sadzbu, ktorú aj vykázala v DPH priznaní, ktorú však neskôr opravila na zníženú. Daňový úrad túto opravu odmietol s odôvodnením, že P na bločkoch uplatňovala základnú sadzbu a tieto bločky nie je možné opraviť, alebo nie je možné vystaviť zákazníkom dobropisy na predmetný rozdiel v DPH, a že takáto oprava by viedla k bezdôvodnému obohateniu P. Súd rozhodol, že:

1. V zmysle článku 203 DPH Smernice 2006/112/ES (*§ 69 ods. 5 Zákona o DPH) zdaniteľná osoba, ktorá poskytla službu a uviedla na svojej faktúre sumu DPH vypočítanú z nesprávnej sadzby, nie je povinná zaplatiť časť DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná nezdaniteľnej osobe, aj keď táto zdaniteľná osoba poskytla tiež podobné služby iným zdaniteľným osobám.
2. V zmysle DPH Smernice 2006/112 treba za „konečných spotrebiteľov, ktorí nemajú právo na odpočítanie DPH na vstupe“ v zmysle rozsudku C 378/21 považovať len nezdaniteľné osoby. Na zdaniteľné osoby, ktoré, v danej situácii, nemajú právo na odpočítanie DPH na vstupe, sa tento pojem nevzťahuje. 3. DPH Smernica 2006/112, nebráni tomu, aby v prípade zjednodušenej fakturácie podľa článku 238 DPH Smernice (*§ 74 ods. 3 Zákona o DPH), daňový úrad alebo vnútroštátny súd vykonal odhad s cieľom určiť časť faktúr, z ktorých je zdaniteľná osoba, ktorá nesprávne fakturovala DPH, povinná zaplatiť túto daň podľa článku 203 DPH Smernice (*§ 69 ods. 5 Zákona o DPH), pod podmienkou, že sa na účely takéhoto odhadu zohľadnia všetky relevantné okolnosti a že zdaniteľná osoba, v súlade so zásadami daňovej neutrality a proporcionality, ako aj práva na obhajobu „má“ možnosť spochybniť výsledky dosiahnuté touto metódou.

Viac… Rozsudok

 

Vec Galerie Karsten Greve C-433/24

Umelecké diela dodávané galériou nakúpené od zástupcu autora

Súdny dvor EÚ 1. augusta 2025 rozhodoval vo veci C-433/24 Galerie Karsten Greve, galérie nakupujúcej od britského štúdia, ktorého jedným z dvoch vlastníkov je autor diel. Súd rozhodol, že pod článok 316 ods. 1 písm. b) DPH Smernice 2006/112 patrí dodanie umeleckých diel zdaniteľnými obchodníkmi umeleckých diel, ktoré im dodali autori alebo ich právni nástupcovia konajúci prostredníctvom právnickej osoby, ak po prvé: dodanie právnickou osobou je pripísateľné autorovi alebo jeho právnym nástupcom, čo je tak v prípade, keď autor alebo právni nástupcovia založili túto právnickú osobu na účely uvádzania autorových umeleckých diel na trh, a po druhé: že dodanie týchto umeleckých diel zdaniteľnému obchodníkovi predstavuje prvé uvedenie týchto umeleckých diel na trh Európskej únie.

Viac… Rozsudok

 

Vec Keesing Deutschland GmbH C-375/24

Sudoku ako tlačoviny so zníženou sadzbou DPH

Súdny dvor EÚ 1. augusta 2025 rozhodol vo veci C-375/24 Keesing Deutschland GmbH, spoločnosti, ktorá na knižočky Sudoku uplatňovala zníženú sadzbu DPH, ktorá sa v Nemecku uplatňuje na tlačené písomnosti – na knihy a časopisy v triede KN 49 a položke KN 4902. Daňový úrad ale, kvôli nedostatku textu, chcel tieto knižočky zaradiť do KN 4911. Súd rozhodol, že položka sadzobníka 4902 kombinovanej nomenklatúry (Nariadenie 2658/87 a Vykonávacie nariadenie 2018/1602 – * o.i. Príloha č. 7 k Zákonu o DPH) sa má vykladať v tom zmysle, že do tejto položky patrí tovar opísaný ako papierové zošity v brožovanej väzbe, ktoré obsahujú predovšetkým tlačené hry sudoku, v ktorých sú určité číslice od 1 až 9 už zapísané v mriežke, pričom ostatné číslice treba zapísať v určitom poradí, a ktoré vychádzajú každých osem týždňov.

Viac… Rozsudok

 

Vec Határ Diszkont Kft C-427/23

Zabezpečenie vrátenia DPH fyzickým osobám

Súdny dvor EÚ 1. augusta 2025 rozhodol vo veci C-427/23 Határ Diszkont Kft., obchodu blízko Srbsko-maďarských hraníc, ktorý predával tovar Srbom. Tí tovar vyviezli z Maďarska v rovnaký deň, na čo im Határ vrátil celú sumu DPH vykázanú na faktúrach. Zároveň im za to fakturoval 15% poplatok, ktorý oslobodzoval od maďarskej DPH (titul DPH oslobodenia Határ počas daňovej kontroly viac krát menil). Súd rozhodol, že:

1. V zmysle článku 1(2) (*§ 2 Zákona o DPH), článku 2(1)(c) (*§ 2 ods. 1b Zákona o DPH), a článku 78 (*§ 22 ods. 2 Zákona o DPH) DPH Smernice 2006/112/ES: činnosť spočívajúca v správe (*zabezpečení) vrátenia DPH, ktorú kupujúci, ktorí nie sú rezidenti EÚ, zaplatili pri kúpe tovaru, ktorý následne prepravili mimo územia EÚ, predstavuje poskytovanie služieb, ktoré je odlišné a nezávislé od príslušného oslobodeného dodania tovaru, a ako také, musí podliehať DPH. Na takéto poskytovanie služieb sa nevzťahuje oslobodenie od DPH podľa článku 146 ods. 1 písm. e) Smernice. (*§ 47 ods. 6 Zákona o DPH).
2. V zmysle článku 135 ods. 1 písm. d) DPH Smernice (*§ 39 ods. 1 d Zákona o DPH) činnosť spočívajúca v správe (*zabezpečení) vrátenia DPH, ktorú kupujúci, ktorí nie sú rezidenti EÚ, zaplatili pri kúpe tovaru, ktorý následne prepravili mimo územia EÚ, nepatrí medzi transakcie oslobodené od DPH uvedené v tomto ustanovení.
3. Zásada ochrany legitímnych očakávaní nebráni daňovej správe z následného uplatnenia DPH na určité dodania, keď táto daňová správa kontrolovala a prijímala daňové priznania zdaniteľnej osoby niekoľko rokov bez spochybnenia klasifikácie týchto služieb ako oslobodených od DPH a neinformovala túto zdaniteľnú osobu o zmene vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá vo svojom predchádzajúcom znení výslovne uvádzala tieto služby ako oslobodené od DPH. V tomto kontexte je irelevantné, že v nadväznosti na žiadosť o stanovisko podanú podľa platnej vnútroštátnej právnej úpravy zdaniteľná osoba obdržala „ex post“ a nezáväznú odpoveď daňovej správy, podľa ktorej sa tieto poskytnutia služieb majú považovať za súvisiace výdavky vo vzťahu k oslobodenému dodaniu tovaru , ktoré podliehajú rovnakému DPH režimu, ako hlavná transakcia, čo sa týka režimu oslobodenia od DPH.
4. Články 73 a 78 DPH Smernice (*§ 22 ods. 1 Zákona o DPH a § 22 ods. 2 Zákona o DPH) bránia praxi daňovej správy členského štátu spočívajúcej v tom, že sumy fakturované ako protihodnota (poplatky) za službu správy/zabezpečenia vrátenia DPH, sú považované za sumy neobsahujúce DPH, keď dodávateľ považoval svoje plnenie za oslobodené od dane a je pre neho zjavne nemožné od kupujúcich oslobodeného tovaru následne získať sumu DPH požadovanú daňovou správou.

Viac… Rozsudok

 

Vec W. sp. Z o. o. C-602/24

Fakturované EÚ dodanie tovaru, ktorý opustil EÚ

Súdny dvor EÚ 1. augusta 2025 rozhodoval vo veci C-602/24 W. sp. z o.o., ktorá     v r. 2017 dodala jablká spoločnosti AE, založenej v Anglicku, registrovanej pre DPH v Lotyšsku. Táto jablká z Poľska, oslobodené od DPH ako IC dodanie, prepravila priamo do Bieloruska, ale v Lotyšsku vykázala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a následný vývoz mimo EÚ. Keďže tovar nebol prepravený do iného členského štátu, poľský daňový úrad napadol oslobodenie od DPH z titulu dodania tovaru do iného členského štátu a dovymeral domácu DPH. Súd rozhodol, že: Oslobodenie od dane stanovené článkom 146 ods. 1 písm. b) DPH Smernice 2006/112/ES pokrýva dodanie tovaru pôvodne deklarované dodávateľom ako dodanie tovaru v rámci Spoločenstva, ktoré, bez vedomia tohto dodávateľa, bolo uskutočnené mimo EÚ nadobúdateľom tovaru, v situácii, keď predmetný vývoz bol stanovený daňovými orgánmi na základe colných dokumentov.

Viac… Rozsudok

 

Vec C-726/23 SC Arcomet Towercranes SRL

DPH na úpravy transferového oceňovania („TP adjustments“) fakturované na konci roka.

Súdny dvor EÚ 4. septembra 2025 rozhodoval vo veci C-726/23 SC Arcomet Towercranes SRL, rumunskej spoločnosti, ktorá nakupovala žeriavy za účelom ich následného prenájmu alebo predaja. Belgická spoločnosť Acromet Services hladala zákazníkov a dohadovala s nimi zmluvné podmienky, ale samotné zmluvy podpisovala a dodávky robila rumunská spoločnosť. Podľa transferpricingovej štúdie by pobočky v rámci skupiny, vrátane rumunskej, mali vykazovať ziskové (stratové) rozpätie -0,71% až 2,74%. Acromet Rumunsko vykázalo počas 3 rokov viac. Za každý z tých rokov vystavil Acromet Belgicko, v súlade s ich vzájomnou zmluvou, faktúru za svoje služby vo výške rozdielu presahujúceho stanovenú ziskovú hranicu. Prvé dve Acromet Rumunsko samozdanil ako nákup služieb, tretiu považoval za platbu mimo predmetu DPH. Daňová kontrola napadla odpočet DPH z prvých dvoch faktúr s tvrdením, že Acromet Rumunsko nepreukázalo, že služby boli naozaj dodané a že boli potrebné na zdaniteľné transakcie Acrometu Rumunsko.

Súd rozhodol, že:

1. V zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) DPH Smernice 2006/112/ES odmena za služby v rámci skupiny poskytované materskou spoločnosťou jej dcérskej spoločnosti, detailne upresnená zmluvou, ktorá sa vypočíta podľa metódy odporúčanej smernicou transferového oceňovania prijatej Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), a zodpovedá časti prevádzkovej marže vyššej než 2,74 % dosiahnutej uvedenou dcérskou spoločnosťou, predstavuje protihodnotu za poskytovanie služieb za protihodnotu, ktorá podlieha DPH.
2. Články 168 a 178 DPH Smernice 2006/112 nebránia tomu, aby daňová správa požadovala od osoby uplatňujúcej odpočítanie DPH predloženie dokumentov iných ako faktúru za účelom dokázania existenice služieb uvedených na tejto faktúre, a ich použitie na zdaňované transakcie zdaniteľnej osoby, ak je predloženie týchto dôkazov nevyhnutné a primerané na tieto účely.

Viac… Rozsudok

 

Vec C 744/23 Zlakov / Т.P.T.

Služba platená inou osobou ako príjemcom na základe rozhodnutia súdu.

Súdny dvor EÚ 3. októbra 2025 rozhodoval vo veci C 744/23 Zlakov / Т.P.T., právnika, ktorý zadarmo zastupoval svojho klienta T.P.T. na súde. Keďže vyhrali, súd nariadil protistrane uhradiť aj náklady na právnika. Právnik ich žiadal navýšiť o DPH, protistrana nesúhlasila s tvrdením, že právnik službu poskytol zadarmo a úhrada nákladov nie je platba za službu podliehajúca DPH. Súd rozhodol, že: „v zmysle čl. 2 ods. 1 DPH Smernice 2006/112/ES (*§2 ods. 1 b Zákona o DPH) zastupovanie účastníka konania na súde právnikom predstavuje dodanie služby za protihodnotu, v situácii, keď sa táto služba poskytuje bezodplatne, ale právna úprava členského štátu stanovuje, že protistrana v prípade, ak jej je uložená povinnosť nahradiť trovy konania, je povinná zaplatiť aj odmenu tomuto právnikovi, ktorej výšku upravuje táto právna úprava.“

Viac… Rozsudok

 

Vec C- 234/24 Brose Prievidza

Tooling používaný na výrobu komponentov dodávaných do EÚ.

Súdny dvor EÚ 23. októbra 2025 rozhodoval vo veci C-234/24 Brose Prievidza, spol. s r.o. , slovenského DPH platiteľa, ktorý dodáva dverné systémy do áut a nakupuje komponenty od IME Bulharsko. IME Bulharsko dodalo Brose Cobourg zariadenie na výrobu týchto komponentov (tooling), ktoré ostalo u IME Bulharsko. Neskôr toto zariadenie, stále umiestnené v IME Bulharsko, predal Brose Cobourg spoločnosti Brose Prievidza s bulharskou DPH, ktorá bola zaplatená. Brose Prievidza požiadalo o vrátenie DPH zahraničným osobám, bulharské úrady žiadosť zamietli s tvrdením, že ide o zariadenie potrebné na IC dodania tovaru – komponentov, a tak mal byť použitý rovnaký DPH režim (oslobodenie) a dodanie zariadenia nemalo byť od nich, z hľadiska DPH, umelo oddelené. Súd rozhodol, že „článok 4 písm. b) Smernice 2008/9/ES stanovujúcej pravidlá pre vrátenie DPH zdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte (*§55a ods. 5 Zákona o DPH), v spojení s článkom 138 ods. 1 (*§43 Zákona o DPH) a článkom 171 (*napr. §55a Zákona o DPH) DPH Smernice 2006/112/ES bráni tomu, aby sa zamietlo vrátenie DPH uplatnenej na dodanie zariadenia zdaniteľnej osobe usadenej v inom členskom štáte, než je členský štát kúpy tohto tovaru, ak uvedené zariadenie fyzicky neopustilo územie členského štátu dodávateľa, okrem prípadu, ak by sa vzhľadom na všetky okolnosti charakterizujúce predmetné transakcie malo toto dodanie považovať za súčasť jediného hospodárskeho plnenia, ktoré je neoddeliteľné, alebo ktoré je vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu pozostávajúcemu z dodaní tovaru v rámci Spoločenstva vyrobeného týmto zariadením a určeného tej zdaniteľnej osobe.“

Viac… Rozsudok

Vec C-232/24 Kosmiro/ A Oy

Faktoringové služby.

Súdny dvor EÚ 23. októbra 2025 rozhodoval vo veci C-232/24 Kosmiro / A Oy, fínskej spoločnosti poskytujúcej faktoringové služby nakupovaním ešte nesplatných pohľadávok od svojich klientov, čím sa na ňu presúva aj zodpovednosť za ich vymáhanie. Za túto činnosti dostáva od klientov rôzne provízie. Daňové riaditeľstvo vydalo spoločnosti usmernenie hovoriace, že tieto služby podliehajú DPH, ale sú oslobodenou finančnou službou súvisiacou s úverom / prefinancovaním, čo spoločnosť napadla na súde. Súd rozhodol, že:

1. V zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) a článku 9 ods. 1 DPH Smernice 2006/112/ES (*§2 ods. 1 b Zákon a o DPH a §3 ods. 1 a 2 Zákona o DPH) činnosť faktoringu vo forme predaja pohľadávok, v rámci ktorej faktor zbavuje svojho klienta vymáhania pohľadávok a zbavuje ho rizika ich nezaplatenia,

– provízia za financovanie (factoring commission), ako odmena za službu vymáhania pohľadávok, ktorej hodnota je tým vyššia, čím dlhšia je lehota splatnosti a čím vyššia je úroveň rizika, ktoré znáša, a

– zriaďovacie poplatky platené klientom v paušálnej sume za nastavenie faktoringového procesu pokrývajúce  najmä náklady na úkony spojené s plnením povinností v oblasti legislatívy prania špinavých peňazí, predstavujú skutočnú protihodnotu za poskytnutie služieb patriacich do predmetu tejto Smernice.

2. V zmysle článku 135 ods. 1 písm. b) a d) DPH Smernice 2006/112 (*§39 ods. 1 písm. a a d Zákona o DPH)

– provízia za financovanie (factoring commission), ako odmena za službu vymáhania pohľadávok, ktorej hodnota je tým vyššia, čím dlhšia je lehota splatnosti a čím vyššia je úroveň rizika, ktoré znáša, a

– zriaďovacie poplatky platené klientom v paušálnej sume za nastavenie faktoringového procesu pokrývajúce  najmä náklady na úkony spojené s plnením povinností v oblasti legislatívy prania špinavých peňazí, vyberané faktorom v rámci faktoringu vo forme predaja pohľadávok (trade factoring), akou je činnosť ku ktorej sa vzťahuje odpoveď na prvú a druhú otázku, alebo v rámci činnosti faktoringu záložného typu, charakterizovanej skutočnosťou, že faktor zabezpečuje vymáhanie a zaplatenie dotknutých pohľadávok, ktoré sa bez toho, aby boli prevedené na tohto faktora, používajú ako zábezpeka za financovanie poskytnuté týmto faktorom klientovi (invoice factoring), predstavujú protihodnotu za jediné a nedeliteľné plnenie spočívajúce vo vymáhaní pohľadávok, ktoré podlieha DPH.

3. Výnimka týkajúca sa vymáhania dlhov v článku 135 ods. 1 písm. d) DPH Smernice 2006/112 (*§39 ods. 1 písm. d Zákona o DPH) je bezpodmienečná a dostatočne presná na to, aby mala priamy účinok, a preto sa na ňu jednotlivci môžu odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči štátu.

Viac… Rozsudok

 

Vec C-101/24 Xyrality GmbH.

Dodanie elektronických služieb cez digitálnu platformu, miesto dodania služby dodávanej         vo svojom mene pre inú osobu.

Súdny dvor EÚ 9. októbra 2025 rozhodoval vo veci C-101/24 XYRALITY GmbH, kde nemecká spoločnosť Xyrality vyrábala v rokoch 2012-2014 hry do mobilov. Na ich predaj využívala platformu X so sídlom v Írsku. Mobilní užívatelia si aplikáciu (hru) mohli stiahnuť zdarma, ale ďalšie doplnky ku nej boli spoplatnené. Pri sťahovani platených doplnkov sa zobrazovalo logo X a Xyrality nebola uvedená ako dodávateľ. To bola až v potvrdení, ktoré prišlo užívateľom po kúpe, pričom toto potvrdenie obsahovalo aj vyčíslenú nemeckú DPH. X si zo všetkých predajov nechávalo 30-% províziu. Xyrality sa považovalo za dodávateľa konečným užívateľom a odvádzalo nemeckú DPH z dodávok konečným užívateľom z EÚ. V r. 2016 ale spoločnosť XYRALITY podala dodatočné DPH  priznania s vysvetlením, že dodávala spoločnosti X (a teda jej vyššie spomenuté dodávky mali miesto dodania Írsko a nepodliehali nemeckej DPH) a konečným užívateľom dodávalo X. Daňový úrad pri kontrole toto zníženie DPH späť dovymeral. Súd rozhodol, že, články 28 a 203 DPH Smernice 2006/112/ES (*§9 ods. 4 a § 69 ods.5 Zákona o DPH) sa majú vykladať v tom zmysle, že ak zdaniteľná osoba usadená v členskom štáte poskytla pred 1. januárom 2015 elektronicky dodávané služby nezdaniteľným osobám usadeným na území Európskej únie prostredníctvom platformy na sťahovanie aplikácií, ktorú poskytla zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte,

1. uplatnenie článku 28 nemožno vylúčiť len preto, že potvrdenia objednávok, ktoré táto druhá uvedená zdaniteľná osoba vystavila konečným zákazníkom, označujú prvú zdaniteľnú osobu ako poskytovateľa služieb a uvádzajú sadzbu DPH uplatniteľnú v členskom štáte, v ktorom je táto zdaniteľná osoba usadená.
2. ak sa predpokladá, že zdaniteľná osoba usadená v jednom členskom štáte sama prijala a poskytla služby podľa článku 28 DPH Smernice 2006/112 v znení zmien, miesto poskytnutia služieb fiktívne poskytnutých tejto zdaniteľnej osobe zdaniteľnou osobou usadenou v inom členskom štáte sa musí určiť v súlade s článkom 44 tejto Smernice (*§15 ods.1 Zákona o DPH).
3. kde sa predpokladá, že táto druhá uvedená zdaniteľná osoba prijala tieto služby a poskytla ich konečným zákazníkom, prvá zdaniteľná osoba sa nemôže považovať za povinnú zaplatiť DPH vo svojom členskom štáte usadenia podľa tohto článku 203 z dôvodu, že v potvrdeniach objednávky zaslaných konečným zákazníkom bola táto prvá zdaniteľná osoba s jej súhlasom určená za poskytovateľa služby a bola uvedená sadzba DPH uplatniteľná v členskom štáte, v ktorom je usadená.

Viac… Rozsudok

Vec T-614/24 Aroco spol. s r.o.

Oslobodenie dochucovadiel potravín od spotrebnej dane podľa ich určenia vs. podľa ich predaja.

Všeobecný súd EÚ rozhodoval vo veci T-614/24 AROCO spol. s r.o., českej spoločnosti vyrábajúcej  príchute, potravinové farbivá, cukrárenské prísady z ethylalkoholu / etanolu – ochucovadlá v KN kóde 3302 10 určené do potravín a nealk. nápojov zvyčajne predávaných v malých fľašiach. Daňový úrad dovymeral spotrebnú daň a pokutu s tým, že oslobodenie pre predaj ďalším používateľom tieto ochucovadlá na prípravu potravín a nealk. nápojov s obsahom alk. nepresahujúcim 1,2 % objemu, nemôže byť uplatnené, keďže dodávala aj osobám, ktoré neboli takýmito používateľmi, vrátane obch. reťazca, ktorý tieto predával používateľom. Súd rozhodol, že článok 27 ods. 1 písm. e) Smernice 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alk. nápoje bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podmieňuje oslobodenie od spotrebnej dane z liehu, ktorý sa nachádza v esenciách patriacich do položky 3302 10 kombinovanej nomenkl. podľa prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, preukázaným použitím týchto esencií na prípravu potravín a nealk. nápojov s obsahom etanolu neprekračujúcim hodnotu 1,2 % objemových percent etanolu, a nie okolnosťou, že uvedené esencie sú na tento účel určené.

Viac… Rozsudok

 

 

 

Vec C-535/24 Svilosa

Vymáhanie dlhov vlastného dlžníka veriteľom ako dodanie služby dlžníkovi.

Súdny dvor EÚ 2. októbra 2025 rozhodoval vo veci C-535/24 Svilosa, holdingovej spoločnosti, ktorá požičala peniaze Nadácii na koncert na podporu detí postihnutých vojnou. Peniaze ale neuhradila nadácii, ale rovno organizátorom koncertu. Koncert sa nakoniec nekonal (nie vinou nadácie) a Svilosa vymáhala vrátenie peňazí od osôb, ktorým ich poslala. Na vymáhanie najala právnikov, ktorých na vymáhanie splnomocnila nadácia, ale ktorí svoje služby fakturovali Svilose. Vymožené peniaze boli vrátené rovno Svilose. Bulharský daňový úrad toto vymáhanie Svilosou považoval za bezodplatnú službu dodanú Svilosou nadácii.

Súd rozhodol, že: „v zmysle článku 2 ods. 1 písm. c) (*§2 ods. 1 b Zákona o DPH) a článku 26 ods. 1 písm. b) (*§9 ods. 3 Zákona o DPH) DPH Smernice 2006/112/ES úkony uskutočnené veriteľom s cieľom vymôcť svoju pohľadávku v situácii, keď boli tieto úkony uskutočnené bez príkazu alebo poverenia zo strany dlžníka, nemožno kvalifikovať ako „poskytovanie služieb za protihodnotu“ alebo ako služby posudzované rovnako v koncepte týchto ustanovení.“

Viac… Rozsudok

 

Rozhodovacia prax posledných mesiacov jasne ukazuje, že Súdny dvor EÚ kladie dôraz na skutočný ekonomický obsah transakcií, ochranu daňovníkov pred neprimeranými zásahmi a zároveň na dôsledný boj proti zneužívaniu systému. Formálne chyby už nie sú automatickou prekážkou, ak realita hovorí niečo iné; no tam, kde podnikatelia obchádzajú systém, SD EÚ zatvára dvere veľmi rýchlo.

Pre firmy, účtovníkov aj poradcov to znamená jediné: sledovať judikatúru je rovnako dôležité ako sledovať zákon, pretože práve rozsudky často určujú, ako treba normy čítať a uplatňovať.

Ak si nie ste istí, čo konkrétny rozsudok znamená v praxi pre vás alebo vašich klientov, pokojne sa ozvite — radi ho „preložíme“ do konkrétnych odporúčaní, postupov a účtovných riešení.

Vypracoval:

Tomáš Kosák, KLT AUDIT

Daňové poradenstvo – Audit – Účtovníctvo